Tepero: Biskupické rameno, ostrov Kopáč

Biskupické rameno, ostrov Kopáč

2.3.2014

Zúčastnení: Gabika, Milan

Slnečná nedeľa. Ortuť teplomera sa svižne prehupla nad hranicu 10 stupňov v tieni a stúpa vyššie. Ideálny deň na "otvorenie" našej turistickej sezóny. Keďže pochádzame z Bratislavy a blízkeho okolia, volíme si na začiatok kratšiu, menej náročnú trasu. Priam takú pre aktívnych dôchodcov, túru k ústiu Biskupického ramena.

Za východzí bod trasy si vyberáme začiatok modrej značky pri autobusovej zastávke Vlčie hrdlo. Po modrej značke pokračujeme okolo ubytovní a bytových domov vo Vlčom hrdle. Za železničnou traťou, vedúcou do Slovnaftu, trasa pokračuje po asfaltovej ceste popri plote rafinérie. Premávka na tejto ceste je pomerne frekventovaná, vyhýbame sa autám a nevieme sa dočkať, keď zídeme z asfaltky. Cesta pokračuje nadjazdom ponad potrubie, za ním značka konečne opúšťa frekventovanú asfaltovú cestu doprava, kde pokračuje po menšej asfaltovej ceste a onedlho z nej schádzame do lesa. Obchádzame pofiderný areál s rozpadnutými budovami. Z neho vybieha ešte pofidernejší pán (oblečený hore bez) a kričiac, že akési dve ženy (podľa jeho žargónu ženy najstaršieho remesla) mu ukradli auto, a nasmeruje si to krížom cez lesný porast.

Pri prechode lesom sme očarení kobercom rozkvitnutých snežienok, ktoré akoby sa snažili ukryť všetky čierne skládky, ktoré sem ľudia nanosili. A tých je tu tiež neúrekom...

Stretáme prvých ľudí, ktorí sa vybrali do týchto končín za turistikou. Následne prejdeme po moste ponad kanál, ktorý privádza vodu z Dunaja do Slovnaftu. Za ním modrá značka opäť zachádza do lesa. Po lesnej ceste pokračujeme až po rázcestie Vlčie hrdlo. Doteraz nám túra trvala približne 45 minút, čo zodpovedá predpokladanému času v turistickej mape. Od rázcestia Vlčie hrdlo pokračujeme ďalej po modrej značke. Závora na ceste zabraňuje vjazdu motorových vozidiel, čo značí, že vchádzame do prírodnej rezervácie. Toto je aj najzaujímavejšou časťou výletu. Na ostrove Kopáč je vybudovaný náučný chodník, na tabuliach popri chodníku sa možno dočítať o miestnej faune a flóre. Ostrov vytvorilo Biskupické rameno, ktoré oblúkom odrezalo časť Žitného ostrova a vytvorilo tak menší, Kopáčsky ostrov. Flóra ostrova je tvorená lužnými a nížinnými lesmi, v okrajovej časti rastú borovice, čím mi ostrov pripomína Borskú nížinu. V strede ostrova ustupuje lesný porast a nahrádza ho dunajská hložina, ktorá je európskym unikátom. Je to vlastne špecifická vegetácia, pripomínajúca step. Chvíľami sa cítime ako na africkej savane. To, čo mi prekáža, je neďaleká spaľovňa, ktorá výrazne negatívne dotvára scenériu, ale tiež čistotu a hlučnosť prostredia. Zo "savany" sa cesta opäť vnára do lesa. Onedlho prichádzame opäť k Biskupickému ramenu. V tejto časti je z brehu na rameno dobrý výhľad. Kocháme sa vŕbami, ktoré sa skláňajú až k vodnej hladine. Popri ramene pokračujeme až k jeho ústiu. Tu sa však rameno nevlieva priamo do hlavného koryta, ale do priesakového kanála. Slnko je tesne nad obzorom, najvyšší čas pobrať sa domov.Vraciame sa naspäť cez rezerváciu po rovnakej trase (od ústia sa dá dostať pohodlne popri priesakovom kanáli k bufetu Jamaica, to sme však nevedeli). Po prechode rezerváciou prichádzame k závore proti vjazdu áut, za ňou však nepokračujeme naspať po modrej značke, ale vydáme sa doľava po asfaltovej ceste k spomínanému bufetu Jamaica. Nakoľko sme smädní a zásoby sa nám minuli, dúfame, že tam bude fungovať občerstvenie. Ešte však nezačala sezóna a všetko je zatvorené. Pokračujeme teda po hrádzi k lodenici. Nad hlavami sa nám krúžia stovky vrán, ktoré akoby svojím hlasným krákaním dávali zbohom posledným paprskom svetla a vítajú prichádzajúcu noc. Celý tento akt je pre nás očarujúcim divadlom a ľutujem, že nie je dostatok svetla na fotenie. Kým dorazíme do lodenice, je úplná tma. Tu tiež nie je možnosť občerstvenia a tak po cyklochodníku pokračujeme k Malému Dunaju. Chvíľu si pripadáme ako Janko a Marienka z rozprávky o perníkovej chalúpke, keď sa pred nami zjaví svetlo a dohadujeme sa, či je to známy bufet vo Vlčom hrdle, alebo nie je. Keď prídeme bližšie, zisťujeme, že bufet je otvorený, čo považujeme za malý zázrak a sadáme si k dobre vychladenému, orosenému pivu. Z bufetu pokračujeme cez železnicu, vraciame sa na modrú značku, ktorou pokračujeme až na autobusovú zastávku Vlčie hrdlo.

Vyčerpaní hodnotíme, že začiatok turistickej sezóny bol príjemným výletom a tešíme sa na ďalšie pokračovanie.

Informácie:

Prístup MHD: linka č.70 zo zastávky "Vlčie hrdlo", prípadne možnosť kratšej túry zo zastávky "Micherov majer", obsluhovaným linkou 77

Prístup autom: cez Vlčie hrdlo popri Slovnafte, avšak iba po spomínanú závoru

Prístup na bicykli: buď po modrej značke podľa opísanej trasy, prípadne z dunajskej hrádze (pri Bufete Jamaica treba zísť z hrádze na vedľajšiu cestu. Od závory (v prírodnej rezervácii) je jazda na bicykli zakázaná!

Opísaný je iba smer od Bratislavy, dá sa sem samozrejme dostať aj z opačnej strany, po modrej značke, ktorá vedie z Kalinkova.