Tepero: Pottenburg, Königswarte

Pottenburg, Königswarte

9.3.2014

Zúčastnení: Gabika, Kaťa, Palo, Milan

Počasie krajšie ako minulú nedeľu naznačovalo, že aj dnes nás čaká pekný výlet. Tentokrát sme zavolali ďalších ľudí a tiež sme skombinovali spôsob dopravy. Pešiu turistiku budeme striedať s korčuľami. Kaťa a Palo si zvolili kombináciu bicykel / pešo. Bolo jasné, že na bicykli budú rýchlejší ako my na korčuliach, ale snáď výrazne za nimi zaostávať nebudeme.

Za miesto stretnutia a zároveň východzí bod trasy sme si zvolili parkovisko pod Mostom Lafranconi. Z neho sme po moste prešli na petržalskú stranu Dunaja a po hrádzi sme napredovali k hraničnému priechodu Petržalka - Berg. Tu je vhodné spomenúť, že v tejto časti hrádze je vozovka tvorená betónovými panelmi s drsným povrchom, čiže pri jazde na korčuliach to pekne trasie a zároveň treba dávať pozor na prechody medzi jednotlivými panelmi. Prechádzame okolo bunkra “B-S-4 Lány”, ktorý tu bol postavený v 30. rokoch 20. storočia v rámci obranného systému Československa. Na hraničnom priechode Bratislava-Berg nás čakajú naši cyklisti a dohadujeme si ďalšie inštrukcie. Od hraničného priechodu pokračuje cesta po hrádzi, pričom kvalita povrchu sa ani trochu nezmenila (na rozdiel od kvality rakúskych ciest v porovnaní s našimi). Po hrádzi pokračujeme až do obce Wolfsthal, pričom po ľavej strane sa kocháme pohľadom na Königswarte, najvýchodnejší vrch Rakúska. Na začiatku obce Wolfsthal pri samoobslužnej čerpacej stanici sa opäť stretáme s našou cyklistickou jednotkou. Meníme korčule za tenisky a hľadáme smerovník, ktorý nás navedie na cestu do lesa. Chvíľu sa trápime, no čoskoro ho nachádzame na sivej vodárni (alebo čo to je), na druhej strane cesty. Vydávame sa teda smerom, ktorým ukazuje, po červenej značke. Táto cesta vedie pod lesom, obchádzame priemyselný podnik a krátko na to sa cesta uberá do kopca, do lesa. Cyklisti sa síce ešte stále vezú na bicykloch, ale ich rýchlosť sa výrazne spomalila. Aj oni sú však nútení zosadnúť pri plote obory, cez ktorý sa musíme dostať pomocou oceľového dvojitého rebríka. Po úspešnom prenesení seba aj bicyklov cez plot sa ocitáme vo vnútri obory. Hneď za plotom nás zdraví dopravná značka "Zákaz vjazdu bicyklov" a tabuľa s ďalšími upozorneniami, avšak nakoľko ani jeden z nás nie je zdatný nemčinár, príliš sme jej nevenovali pozornosť. Dnes už vieme, že sa tam píše, že pobyt v obore môže byť nebezpečný kvôli výskytu diviakov, prípadne poľovníkov. My sme našťastie nestretli ani diviaka, ani poľovníka.

Na vrchole kopca pred nami sa týči zrúcanina hradu Pottenburg. Kopec je z tejto strany veľmi strmý. Hoci na neho vedie vyšliapaná cesta po prudkom úbočí, riadime sa radšej mapou a obchádzame ho po lesnej ceste s miernejším stúpaním, po pravej strane od hradu. Touto cestou sa pomerne jednoducho dostávame k hradu. Výhľad dole znemožňujú stromy, ale aj pomedzi ne vidno, odkiaľ sme sa sem štverali. Nakoľko bol hrad Pottenburg jedným z našich cieľov na tomto výlete, ideme si ho prezrieť. Prístupová cesta vedie popod utešenú kamennú klenbu hradieb, ktorá nás láka, aby sme sa pri nej odfotili. Hlavnou dominantou hradu je majestátna veža so štvorcovým pôdorysom, ktorú je vidno na úpätí kopca aj z Bratislavy. Vchádzame do veže, ocitáme sa v malej chladnej miestnosti. Svetlo baterky nám prezradí, že sme v malej miestnosti, ktorej strop tvorí lomená gotická klenba. Vyššie poschodia neskúmame, dokonca sme na ne ani nenašli schody. Na internete som sa však dočítal, že schodišťom sa dá dostať o jedno podlažie vyššie, ďalej však schody nevedú, vrchné podlažia sa zrútili.

Slnko, akoby chcelo naznačiť, že už má tohoto intenzívneho svietenia dosť, začína klesať k horizontu. My by sme chceli byť do tmy v Bratislave, tak ukončíme prehliadku Pottenburgu a vydávame sa na cestu ďalej, k rozhľadni Königswarte. Kúsok od hradu sa musíme vrátiť a na rázcestí lesných ciest sa vybrať doľava. Táto cesta sa vinie okolo kopca, až nás privedie na hrebeň. Tu sa pripája k asfaltovej ceste. Posilňujeme sa tekutinami a pokračujeme po asfaltke po hrebeni (stále do kopca). Netrvá dlho a medzi stromami sa na nás na vrchole kopca usmieva budova vojenskej odpočúvacej stanice a náš druhý cieľ - rozhľadňa. Aby sme sa k nej dostali, musíme však prekonať ešte jeden oceľový rebrík. Prichádzame k rozhľadni. Palo dobrovoľne ostáva dole, tak preberá dozor nad bicyklami a korčuľami. My vybehneme točitým schodiskom na 22,7 metra vysokú vežu. Je trochu sparno, preto máme horší výhľad, než sme očakávali. Napriek tomu však vidno (aspoň obrysy hradov) Hainburg a Devín, Bratislavu, priľahlé rakúske obce, na juhu množstvo veterných elektrární. Nachádza sa tu aj informačná tabuľa s popisom, ktorým smerom by mohlo byť čo vidieť. Mne je trochu ľúto, že nevidno Schneeberg, avšak za takýchto poveternostných podmienok a ešte k tomu proti zapadajúcemu slnku nemôžem nič iné čakať. Spravíme si na pamiatku niekoľko fotiek, zapíšeme sa do knihy návštev a vydávame sa na cestu domov, pretože horizont už začína odkusovať zo slnečného kotúča. Z rozhľadne sa poberáme lesnou cestou okolo budovy vojenskej odpočúvacej stanice (výšková budova s množstvom satelitov na streche). Cyklistická jednotka nás necháva vzadu a púšťa sa dolu prudkým kopcom. Na korčuliach sa po takomto teréne pohybovať nedá, preto ideme stále pešo, s korčuľami v ruke, či v ruksaku. Cyklisti nás počkajú pri prvých budovách obce Berg. Ulicou s príjemne zrekonštruovanými vidieckymi domami sa dostávame až na hlavnú cestu. Na nej treba odbočiť doľava, prejdeme križovatku s cestou vedúcou do Kittsee. Za touto križovatkou obúvame korčule a pokračujeme po ulici s príznačným názvom Preßburger Straße, ktorá nás privedie až k hraničnému priechodu Bratislava-Berg. Povrch vozovky je hrboľatý. Keďže sa medzičasom zotmelo, svietime si na cestu baterkou, aby sme sa vedeli vyhnúť prípadným prekážkam a tiež aby nás videli vodiči áut, hoci ich tadiaľto veľa nejazdí. Na hranicu prichádzame už v absolútnej tme. Problémom je prejsť cez frekventovanú cestu, ktorá vedie cez hraničný priechod. Po chvíli analyzovania a taktizovania to zvládame. Na druhej strane cesty vyjdeme na hrádzu a po hrboľatom povrchu sa vraciame do Bratislavy.

Informácie:

Prístup MHD: linka č.901 zo zastávky "Wolfsthal, Bhf", v tom prípade sa však treba vrátiť na začiatok obce k smerovníku

Prístup autom: Z obce Wolfsthal alebo Berg, avšak k rozhľadni sa autom dostať nedá

Prístup na bicykli: z Wolfsthalu podľa opísanej trasy, prípadne z obce Berg v protismere jazdy (medzi oborou a Bergom je však jazda na bicykli zakázaná).

Fotogaléria:

(všetky fotografie sú vlastníctvom K. Gotzmannovej a M.Galoviča a vzťahujú sa na ne autorské práva)